Herňa Včelí úľ

Hodnotenie

Niekoľko týždňov sme s kamarátkou Mirkou odkladali stretnutie v herni s deťmi, až sa nám dnes podarilo konečne stretnúť. Tip na herňu prišiel od nej a keďže sme v nej s Kamilkou ešte neboli, rozhodli sme sa ju vyskúšať a stretnúť sa práve tam. Kde? V herni Včelí úl (Včelí úl).

Mirka mi pred pár týždňami poslala ich web stránky, ktoré veľmi chválim. Sú urobené naozaj pekne, dobre, prehľadne, nájdete tu všetky potrebné informácie o krúžkoch, akciách, prednáškach, seminároch, fotogalériu i kontakty.

Električka č. 11 nás doviezla na Náměstí Bratří Synků, odkiaľ sme prešli ulicou, ktorá ústila do Sezimovej ulice. Herňu bolo vidieť na prvý pohľad. Staršia budova, v prízemí na fasáde namaľované včielky a veľký nápis s názvom herne sa nedal prehliadnuť. Pokiaľ sa sem vyberiete autom, môžete zaparkovať priamo v Sezimovej ulici alebo v okolitých uličkách. Do tejto časti Prahy nezaviedla radnica modré rezidentské zóny, takže parkovanie bude bezplatné. Problém je s nedostatkom parkovacích miest.

Nalepený oznam na dverách herne vyzýval k zazvoneniu na zvonček, ktorý som ale nenašla. Až na ďalšom ozname som sa dočítala, že vchod je vedľa a treba zvoniť. Bzučiak nám otvoril a tu to začalo… 5 schodov! Uff… Kamilka išla po vlastných, ja som vyniesla kočík a nakukla som do prvých dverí. Nikde žiadne označenie, vôbec som netušila, či idem správne. Kočík som musela nechať zaparkovaný v spoločných priestoroch obytného domu, v ktorom sa herňa nachádza. Bez dozoru… Na začiatok celé zle!

Vošli sme do úzkej chodby, kde sme si odložili. Na ľavo sa nachádzali 2 miestnosti, kde sa dnes konala Halloweenská akcia, inokedy sú tu semináre, kurzy, krúžky a ďalšie aktivity, WC a umývadlo. V chodbe samotnej bola kuchynská linka malý stolík s počítačom (provizórna kancelária) a po pravej strane bola herňa, kam sa dostávalo po ďalších 6 poriadne šmykľavých schodoch! Valila som oči…

Pracovníčka si ma odchytila, aby som zapísala do prezenčky seba aj dieťa (OK beriem pre evidenciu), a dala mi k vyplneniu dotazník, kde požadovali vyplniť osobné údaje vrátane dátumu narodenia (?), adresy, emailu, telefónu, rodinnej situácie, pracovného statusu, chceli súhlas so zverejňovaním fotiek dieťaťa na webe, čestné prehlásenie a prevádzkový poriadok (provozní řád). Toto celé za seba i za dieťa! WTF?! Keď som sa dotazovala na dôvody poskytovania takýchto citlivých údajov, dozvedela som sa, že toto centrum pre rodičov a deti dostalo granty EÚ a musia to vykazovať. Ich argument bol, že na oplátku je tu všetko zdarma. Pre mňa SLABÁ ÚTECHA!

Na herňu som bola po týchto vyššie uvedených faktoch naozaj zvedavá. Dúfala som, že aspoň herňa bude skvelá, Kamilke sa bude páčiť, vyhrá sa tu a bude spokojná. Po prekonaní šmykľavých schodov (sú natreté olejovou farbou, preto tak kĺžu) s provizórnym zábradlím z plachty (dieťa sa nemá ani za čo poriadne držať, aby zo schodov nespadlo, zvlášť malé deti neisté si ešte v chôdzi) sme si s Mirkou sadli do rohu miestnosti. V strede miestnosti bol koberec, po stranách hračky (domček, kuchynka pre malých kuchárov, chodítka, 3 kočíky s bábikami, velikánsky bager s vlečkou na šlapanie, prepravky s legom a inými drobnými hračkami). Na stenách boli namaľované včielky, boli tu balóny a spústa plachiet a sietí. Jednu stenu tvorilo zrkadlo, ktoré vytváralo optický dojem veľkosti miestnosti. V herni bolo zakázané jesť i piť. Kamilka si vyskúšala rôzne hračky, no najviac sa jej páčil bager. Vozila sa ako správny poľnohospodár (asi je na čase navštíviť Národní zemědělské (poľnohospodárske) muzeum) za volantom i na vlečke. Mirka mala so sebou malé bábätko, tak si Kamilka vyskúšala starať sa o neho (ohrievala mu studenú rúčku, dávala pusinku, podávala dudlík, ktorý malý stále vypľúval, hladkala ho) a potom to preniesla aj na bábiky. Objavila lego, ale veľmi ju neoslovilo. Mne osobne tam chýbala detská šmýkačka, bazén s guličkami a hudobné nástroje. Tie má rada a tu sme to postrádali. Aj vďaka akcii, ktorá tu dnes prebiehala, tu bol veľký počet detí. Keď sme sa zberali k odchodu, v chodbičke sa nedalo pohnúť. Celé to bolo také neorganizované, nie úplne čisté, fádne a nudné. Zatiaľ som zažila iba jednu takú herňu a úprimne po tom, ako som sa sem tešila po zhliadnutí webových stránok, som bola po konfrontácii s realitou sklamaná. Samozrejme cestou z budovy sme prekonávali schody dolu. Pri odchode nebol žiadny pracovník centra, tak som nimi požadované papiere ani nemala komu odovzdať (našťastie).

Nápad je to pekný – poskytnúť podmienky na krúžky, akcie a semináre rodinám v ťažkej životnej situácii úplne zdarma. Týka sa to aj herne pre deti. Áno, súhlasím. Webovky krásne urobené, dali si záležať. A tu  pozitíva končia. Keby zapracovali na tom, aby k vstupným dverám dali lyže pre kočíky, označili dvere (nie každý klient už u nich bol),  schody do herne z polovice nahradili šmýkačkou (akí by boli originálni?), zabezpečili zábradlie, zaviedli prebaľovací pult, ktorý tu CHÝBA (veď prevažná väčšina klientov sú malé deti, áno aj také, čo nosia ešte plienky). K dotazníku sa vyjadrovať radšej nebudem, neviem pozadie, aké má EÚ nároky na poskytovanie grantov (nepáči sa mi to, ale nespravím s tým nič).

Odchádzala som síce sklamaná, ale Kamilka sa vyhrala s Mirkinými chlapcami, ja som pokecala s Mirkou a odhliadnuc od toho, čo som očakávala, to bolo celkom fajn popoludnie. Ale vracať sa sem istotne nebudeme.

 

 

Web: https://www.vceliul.eu/

Východzí bod: Sezimova 380/13, Praha 4

 

Cieľový bod:  Sezimova 380/13, Praha 4

 

 

 

Fotogaléria: