Čáslav

Hodnotenie
Dnešný výlet bol tak trochu výnimočný, trochu nostalgický… alebo venované spomienke na môjho úžasného DEDA.

Keď sme boli so sestrou deti, s nadšením sme počúvali dedove rozprávanie, keď sa občas rozhovoril o zlatých časoch počas vojenskej služby. A tam, kde vojenčil, sme sa vybrali dnes. Po dedových stopách… do Čáslavi!

Cesta z Prahy trvala 1:05 h. Kamilka si v aute pospinkala, aby nabrala energiu na dnešný výlet. Auto som zaparkovala na Náměstí Jana Žižky z Trocnova. Toto námestie je čáslavským centrom mesta. Problém s parkovaním nebol, miest bolo dosť. Keďže bola nedeľa, cena parkovania je v tomto mestečku priaznivá – neplatí sa 🙂 Parkovali sme strategicky na najdôležitejšom bode námestia rovno pred informačným centrom.

Naša prvá cesta s Kamilkou viedla priamo do íčka. Privítala nás tam veľmi príjemná, usmiata a ochotná pracovníčka, ktorá nám dala mapku mesta, vyznačila na nej pamiatky a miesta k videniu vzhľadom na skoro 2-ročné dieťa bez kočíku a psa. Okrem pamiatok som sa opýtala aj na vojenské kasárne. A slečna o dobrých 10 rokov mladšia odo mňa vedela, na čo sa pýtam, povedala mi, kde sa nachádzali, ukázala na mape a porozprávala, čo sa s nimi stalo (viď nižšie). Bolo mi sympatické, že tak mladý človek vie o historicky alebo turisticky nezaujímavých budovách (objekte) toho veľa. Z íčka sme nemohli odísť bez pohľadníc do zbierky. Kamilka si nadšene vychutnala razítkovanie. Infocentrum disponuje službami sprievodcu, informuje, ponúka spomienkové predmety od pohľadníc po tričká či hrnčeky s motívmi mesta, služby internetu či kopírovania.

Naša prvá zastávka podľa mapky bola za rohom infocentra. Bol to majestátny kostol sv. Petra a Pavla na príznačnom Kostelnom náměstí. Kostol bol pôvodne románsky, neskôr prestavaný do gotického štýlu – slovom nádherný. Sú na ňom krásne vidieť prvky gotiky. Je tu aj možnosť náhľadu do kostola cez sklo. Individuálne prehliadky v interiéri kostola nie sú povolené. Kostolná veža slúži aj ako vyhliadková veža.

Od kostola sme sa uličkou Na Fortně dostali k Žižkovej bráne. Prekvapili ma zachovalé hradby, ktoré vedú od Žižkovej brány pozdĺž Podměstského rybníka, kam táto brána ústi. Okolie rybníka musím zvlášť vyzdvihnúť, je tu čisto, veľa lavičiek, pri každej druhej odpadkový kôš, asfaltová cesta vedie popri rybníku aj o „poschodie“ vyššie pod hradbami. Ideálne miesto na prechádzku so psom, s malým dieťaťom v kočíku, či oddych pre dôchodcov. Z tohoto miesta je krásne vidieť veže kostola sv. Petra a Pavla, evanjelického kostola aj Otakarovu vežu. Zabočili sme vľavo na Komenského námestie, kde sme videli Evanjelický reformovaný učiteľský ústav. Kde inde by mal sídliť, ak nie práve na tomto námestí?

Váchovou ulicou sme prešli na ulicu Klimenta Čermáka, ktorá tvorí pešiu zónu s mnohými obchodmi. Na jej konci sa týči Otakarova veža, ktorú sme pred chvíľočkou videli z nábrežia rybníka. V jej útrobách sa nachádza reštaurácia. Tou istou cestou sme sa dostali späť na Náměstí Jana Žižky z Trocnova. Na rohu tohoto námestia a Poštovní ulice sme objavili prvé kasárne. Dnes sú v nich bytové jednotky a po vojenských časoch niet ani stopy. Na námestí sme sa zdržali pri soche Jana Žižku, ktorého meno nesie toto námestie. A keďže doma v Prahe bývame v mestskej časti Žižkov, ktorý je pomenovaný tiež podľa tohoto „uja“, ukázala som Kamilke, že ujo Žižka je populárny. V Čechách je po ňom pomenovaná pražská mestská časť, ulice, námestia, štvrte a v Čáslavi aj brána. Na námestí sme objavili aj morový stĺp a kašnu s fontánou. Tu si Kamilka hneď našla aj kamarátku. Posedeli sme na lavičkách blízko fontány a hľadali cukráreň, kde by sme si mohli dať zmrzlinu. A práve tu som narazili na prvé mínus tohoto mesta. V cukrárni na námestí nám v nedeľu o 15:30 pani povedala: „Už rozmražuji zmrzlinu.“ Prosím? Stretávali sme ľudí s kornútkom v ruke, tak sme zamierili do uličky smerujúcej preč z centra mesta. Po asi 200 m od námestia sme objavili naproti sebe dve cukrárne so záhradkou, kde Kamilke dali ochutnať zmrzlinu (či malinová nie je príliš kyslá alebo sladká), obslúžil nás príjemný personál a podnik nejavil najmenšiu snahu rozmrazovať a už vôbec nie zatvárať. Bol teplý letný deň – veď prečo by to robili? Do dnes nechápem, prečo na strategicky dobrom mieste odháňajú zákazníkov.

Cestou k autu sme sa zastavili pri radnici. Je to nádherná budova s ešte krajšími petúniami. Už viem, aké kvietky budem mať budúci rok na balkóne 🙂

Cestou domov som si však nemohla nechať ujsť to, kvôli čomu som sem dnes prišla – vojenské kasárne. Autom sú od námestia vzdialené len 4 minúty. Od slečny z infocentra som sa dozvedela, že celý objekt vojenských kasárni armáda predala mestu, to objekt rozdelilo tak, že zbúralo plot, čím vznikol priestor na bytovú zástavbu, ktoré krásne splynulo s mestom. Radnica dala budovy zrekonštruovať a dnes sídli v kasárňach ZUŠ, v bočnom krídle Mestský úrad a z bývalých objektov slúžiacich k pobytu vojakov sú dnes bytové jednotky.

Strávili sme tu celé poobedie. Musím pochváliť radnicu za čisté mesto,  množstvo lavičiek a odpadkových košov, verejnú toaletu na námestí a ukážkové infocentrum so službami, aké má infocentrum poskytovať.

Sklamala ma vyššie spomínaná cukráreň, na námestí mi chýbal turistický ruch mesta (záhradky, reštaurácie, hospody) a tým pádom aj ľudia. Napriek tomu, že bola nedeľa, tu bolo relatívne prázdno.

Z toho mesta však odchádzam spokojná aj s takým príjemným vnútorným pocitom, že som videla práve tie miesta, ktoré pred 66 rokmi videl aj môj milovaný dedko. Česť jeho pamiatke!

 

 

Web: http://www.meucaslav.cz/

Východzí bod: Náměstí Jana Žižky z Trocnova

 

Cieľový bod: Náměstí Jana Žižky z Trocnova